Hľadanie stratených dát
Nota Bene, Marec 2003

Paralelne s naším svetom v súčasnosti existuje ešte jeden svet. Virtuálny. A hoci vznikol len nedávno, stále viac sa mu darí prenikať do nášho reálneho sveta a ovplyvňovať ho. Zverili sme mu veľkú zodpovednosť. Pamäťové jednotky počítačov obsahujú dáta nevyhnutné na fungovanie našich inštitúcií, firiem, infraštruktúry, domácností, nemocníc... A keď táto technika zlyhá alebo je poškodená a dáta nie sú k dispozícii, nastáva problém. To isté sa stalo aj nám v redakcii. Dáta z harddisku boli zrazu preč a my sme hľadali niekoho, kto by nám ich nahral späť. Inak by sme boli „nahratí“ my.

Objavili sme bratislavskú firmu Macrofer, s pôsobením pre celé územie Slovenska, v ktorej sa zaoberajú pátraním po stratených dátach, presnejšie obnovou dát z diskov, diskiet, CD médií, JAZZ médií, ZIP médií a flash kariet do digitálnych fotoaparátov. „Hoci sú dáta z harddisku vymazané, preformátované alebo poškodené, v skutočnosti tam niekde zostanú, len k nim treba nájsť cestu,“ hovorí riaditeľ firmy Macrofer Miroslav Ferianc. „Je to zložité a niekedy aj časovo náročné. Stáva sa, že je poškodená riadiaca časť disku. Vtedy musíme zabezpečiť vhodné náhradné diely, aby sme mohli ten poškodený rozbehnúť, a až potom môžeme hľadať stratené údaje. Obnovujeme to cez počítač, na ktorom je napojený centrálny disk s programami na dekódovanie a usporadúvanie dát, poškodený disk a záložný disk, na ktorý sa objavené údaje nahrávajú.“

Firma Macrofer sa najprv zaoberala len servisom výpočtovej techniky. Pred desiatimi rokmi prišiel prvý zákazník s požiadavkou, aby mu vytiahli z harddisku stratené údaje. „Odvtedy nám prešlo cez ruky viac ako 3 700 diskov,“ pokračuje Miroslav Ferianc. „Niektoré obsahovali veľmi cenné dáta, takže ich majitelia k nám prišli psychicky hotoví – aj to dokazuje, ako si nás technika podmanila. Je síce pre nás prínosom, ale keď zlyhá, tak sme skončili.

Spoločnosť je stále viac pretechnizovaná, počítače riadia aj také oblasti života, kde si ich ani nevieme predstaviť. Vďaka tomu sa zrýchlila komunikácia, ale aj tempo práce. Nemôžeme žiť tak pokojne ako pred príchodom počítačovej éry. V krajinách, kam sa technický boom ešte nedostal, ako napríklad Peru, Tibet, Etiópia, žijú ľudia jednoducho a sú šťastní, možno šťastnejší ako my. Sú slobodní, nie sú ničím zotročení. Keď k nim príde technika, určite si na ňu zvyknú a naučia sa ju používať vo svoj prospech, ale túto slobodu stratia.“
Informácie na www. Macrofer.sk